Na túto akciu ma vylákalo skôr to, že som nevedel čo s voľným časom, ako to žeby ma nejako extra lákali kapely. Zo zúčastnených kapiel som poznal len LOCOMOTIVE, mám ich vcelku rád, ale len kvôli nim by som nemeral tú cestu. No naskytli sa priaznivé okolnosti a tak som sa do KD Tomašová dostavil.

Ako prvá začala nejaká revivalová banda, ktorá ma nielen že nezaujala, ale dokonca ma svojou produkciou vyháňala von. Chlapi nielenže hrali rozladení, ale dokonca nedokázali uspokojivo odohrať ani najjednoduchšie skladby od AC/DC a MOTÖRHEAD, ktoré tvorili gro produkcie kapely. Hlavným kameňom úrazu boli spevy, podľa vyjadrenia kapely ich spevák absentoval a to, čo produkovali ostatní členovia sa sťažka dalo nazvať spevom. A keď si spomeniem na to, že títo „umelci“ asi 45 minút zvučili... Zbytočná to snaha.

Taktiež domáci, DELIRIUM, už našťastie boli omnoho lepšou bandou. Síce tiež nič, z čoho by som upadal do mdlôb, alebo z čoho by sa mi podlamovali kolená, no svojim thrash metalom minimálne nikoho neurážali. Melodickejší trash, takpovediac hopsavý, bol po technickej stránke solídne zahratý, no po nejakých dvadsiatich minútach ma začal nudiť, predsalen nič zaujímavého sa už nedialo. Škoda, pretože potenciál v tejto bande je.

Do tretice sa nám predstavila domáca kapela, ktorej frontmanom bola žena a tu už išlo o nespochybniteľnú kvalitu. FOR SALE sa sami charakterizujú ako nu-metal a v podstate sa s týmto nedá nesúhlasiť. Vynikajúci ženský spev v štýle GUANO APES, ktorému sekundovala trojica hudobníkov. Kapela pôsobila sebaisto a výkon, ktorý podali, bol viac ako výborný. Ozaj som už dávno nevidel na našej scéne takto dobre zohratú kapelu. Bol som a stále som potešený týmto objavom a kapelu som zaradil k mojim tohtoročným prekvapeniam.

Česi LOCOMOTIVE patria k stáliciam, o ktorých som si myslel, že už ma nedokážu ničím prekvapiť. Ale dokázali. Neviem, či si už nepamätám ich predchádzajúcu produkciu, no mal som dojem, že o dosť zrýchlili a pritvrdili. Podali podľa mňa nadpriemerný výkon, ktorý bol odmenený zdivočeným skákaním v kotli, čo dokazovalo to, že sa nepáčili len mne. Tak trochu škoda, že chýbal gitarista Róbert, ktorý absentoval kvôli chorobe. Zastupujúci gitarista síce odohral všetko tak, ako mal, len mi chýbali Róbertove pohybové kreácie. Bez neho LOCOMOTIVE pôsobia statickejšie, čo je škoda, pretože ich hudba taká vôbec nie je. Svoju produkciu sa pokúsili ukončiť klasicky, skladbou „Vítej v prdeli...“, tejto skladby sa snáď nikdy nezbavia, ale to je aj dobre. Publikum si ale vydupalo ešte jeden prídavok a až potom mohli LOCOMOTIVE prepustiť svoje miesto Talianom.

K-AGAIN boli všetko, len nie statickí, po pódiu lietali, skákali a nezastavili sa do úplného konca. V čiernych košeliach a s červenými kravatami vyzerali skoro ako RAMMSTEIN, no hudobne išlo o trošku pomalšie hardcore s prvkami nu-metalu. Spevák Pigo výborne zvládal melodickejšie spevy, ale aj priam zverský rev. No aj táto kapela ma po chvíľke akosi prestala baviť, pretože som u nej postrádal pôvodnosť a každou ďalšou skladbou sa u mňa upevňoval dojem, že túto skladbu už hrali. Pochvalu si zaslúži bubeník, ktorý podal nadpriemerný výkon, naozaj do toho mlátil vynikajúco a kapelu doslova ťahal vpred. Výborná kapela na vyskákanie v prvom rade so zaujímavým image, ale nič viac. Ak čakáte viac po hudobnej stránke, tak od tejto kapely to sa určite nedočkáte.

Suma sumárum: zúčastnil som sa výbornej akcie, ktorá mi v konečnom dôsledku dala viac, ako som si od nej sľuboval.